PRED TVÁR
si zhrnúť
pramienky vlasov.
Nech vpijú,
alebo aspoň zakryjú slzy.
Nepochopené, pravda nestačí,
tak si zhasol...
Veľmi to mrzí.
Nejde spať,
akoby sa nič nestalo,
aj keď sa vlastne nestalo vôbec nič.
Úprimnosť a láska
je menej ako málo,
ticho zabíja – tak radšej krič.
Zakrič, nech stíchnem,
alebo nech hovorím už len pekné slová.
A krič stále, dokola a znova!
Krič! Rýchle!
Strieľaj v rozhorčení prúdy slabík!
Alebo ma tichom zabi...
Láskou by človek hnev preťal...
No ľúbiť v hneve, zlosti, smútku,
tak čisto to vie len blázon a dieťa
Komentáre