Noc ....
nikto...
ticho...
ja....
V mysli Ty a Tvoje temné oči.
Hľadím do ticha a volám.
Srdce zdivene blčí
a rozpráva náš príbeh stále dokola,
nevie, nechce pochopiť,
že odstrihnuté dlho bolí.
Kričím ... potichu ...
V duši zhorknutá – žeby láska?
A spomienky ...
Donekonečna dá sa takto?
Koľko ešte dní a nocí?
Prečo stále myšlienky ulietajú za Tebou?
A prečo Tvoje srdce mlčí?
Otázky tikajú pravidelne ako hodinky
Čakám ...
A odpovede stále meškajú....
Komentáre