Už tretiu noc prišla,
naťahujúc ku mne svoje bledé ruky.
Ticho šepká:
Aspoň ma poláskaj!
Vieš, život je slovo bez záruky
a len raz za rok býva máj.
Už tretiu noc
piští do ucha kvílivú ódu
o tom, ako ju nepočúvam,
ako ju zabíjam.
Horúcu krv chce meniť
na chladnú vodu,
ak nepochopím, že odkopnutý tvor
má vedieť prežiť sám.
Tretiu noc
ma presviedča,
že aj tak patrím iba jej,
že sme si proste súdené...
Tak teda poď,
tak sa do mňa vlej!
Už nezáleží na tvári, či na mene.
Komentáre