Kto čo?
LÁSKA
Že čo to je?
Hádaj hádanku.
Živá voda v maľovanom džbánku,
napi sa, nech Ťa teplom zaleje.
Motýlie krídla vo vánku,
čo vietor ľahučko Ti priveje.
Ľahkosť bytia, žiarivá náruč lúčov, oceán nádeje.
Od koho od čoho?
OD TEBA
Lebo od Teba mám všetko,
čo si môžem priať a žiarim šťastím.
Kyticu bozkov v tráve, raňajky v posteli, .....
Pre Teba nežne básnim.
Tak zhasni!
Milujem, keď sa hráš, že si nesmelý.
Komu čomu?
BOHU, NÁHODE, VESMÍRU, ...
Ďakujem zato, že sme sa zrazili na križovatke ciest
a na prvý čuch sa spoznali.
Bol február, možno marec.
Povedal si: „Pre Teba idem slnko zniesť,
oheň v Tebe zapálim...“
Koho čo?
NEHU
Cítim stále, keď na mňa pozrieš a v očiach
sa Ti zračí všetko, čo som kedy hľadala.
Keď ma hladíš, alebo sa rozprávame v tichu.
Vieš, má to pre mňa hviezdnu príchuť.
Som zas milovaná.
Znova na vrásky krásne primalá.
O kom o čom?
O NÁS
O čistých bláznoch – ktorí sú tu
pre seba a lásku, čo rozdajú svetu.
O tom, aké bolo ľahké s Tebou uveriť.
V rozprávke sa stretnúť ...
Aj o tom, že pre mňa viac niet času.
Keby som raz nebola, odkazujem:
som vďačná, za seba, Teba, za nás.
Kľudne môžu zhasnúť.
(lebo ja navždy ostanem horieť...)
S kým s čím?
S TEBOU LÁSKA
Smiať sa, blázniť, milovať aj hádať.
Každý deň až do samého konca bytia.
Vstávať a zaspávať so slnkom v nás.
S dotykmi, čo hrejú.
Bozkami, čo sýtia.
Navždy v bezváhovom stave,
zastal s nami čas.
Komentáre