JEDNA Z MNOHÝCH...
a predsa každá jedinečná
Vpláva do života
celkom potichu a nebadane
Je ako hravé dieťa,
večná slečna,
s ňou nikdy nevieš, čo sa stane
A s prúdom času
aj lásky cupkajú do neznáma,
ako perly náhrdelníka,
čo sa rozdrapil
Koľkokrát nájdeš hlavu v dlaniach
Koľký krát zdá sa,
že novú viac nie je síl
Z najhlbšej tmy,
z vyhasnutého popola,
vie ožiť, vzplanúť, zavolať
-Som tu a teraz a celá tvoja,
ber všetko, alebo nič,
len nebuď z tých, čo sa boja...
Komentáre