Niekedy je žiť asi tak chutné,
ako keď lížeš med cez sklo.
Alebo ako keď obdivuješ ružu
a ona je umelá...
Niekedy potrebujem
urgentne a nutne
vyspať sa z čiernej do biela.
Niekedy mám v sebe
vyschnuté jazero nejasného smútku
a žiada sa mi ho plniť mokrom sĺz.
Niekedy mám chuť
pre nič – za nič revať
tak prudkú...
a potom sa po zadku spustiť do vody.
Ach!
To bude slaný sklz!
Komentáre