Môj strom plače ...
a ja slzím s ním
živicovo horké slzy.
Koľko krásnych liet
a tuhých zím,
čo bol strom mnou a ja ním
len nemo tušiac lásku...
a teraz ma to mrzí.
Teraz ho chcú spíliť
a ja mám počítať ticho letokruhy.
Teraz ...
keď pozná všetky moje tajomstvá,
mám hľadať druhý ?
Ak ho zotnú,
uletí mu duša
a kus mňa odletí s ním.
Aj strom vie trpieť ,
plakať,
umrieť,
ako živicové slzy zacelím ?
Komentáre