Čo ak som magor?!
A ešte padali zvláštne slová,
ako budúcnosť a perspektíva.
Analýzu robím zas a znova,
stále viac nabrúsene divá.
Čo ak vôbec nie som ten pravý?!
(tak ja som asi celkom ľavá)
Cítim sa ako po pár šlukoch trávy
(pritom čistá – to sa stáva...)
Pri syntéze dochádza mi,
čo ak smery sú len klam
a slová zvonkohrami?
Ľudské duše podobné hlbinám,
prežívajúcim stále tie isté drámy.
Indukciu - dedukciu vynechávam.
Lebo načo?!
Česť srdciam!
Sláva hlavám!
Stále tak silným hráčom...
Komentáre