Občas slnko zabudne vyjsť.
Márne čakám na svitanie
na horizonte vnútorného neba.
Listujem v sebe
v nádeji, že nájdem strany
popísané oranžovými lúčmi
zažínajúcimi nádej nových rán.
Napríklad dnes...
hľadám v knihe pasáž,
kde sa brieždi.
Zbytočné.
V tme nevidím na písmenká.
A tak čakám, že prídeš
a posvietiš mi.
Komentáre