Mám v hlave vzdušný vír
a v srdci neustále prievan.
Ako keď okolo preletí motýľ,
krehkými krídlami zamávam.
Chcem spomaliť.
Nabrať druhý dych.
Na pomoc mi prosím, príď,
vo chvíľach neistých.
Až budem prirodzene spomalená
a svet sa začne krútiť podľa mňa,
ktovie, či nudou nepadnem na kolená
zrazu tak zvláštne bezodná.
Na dne čosi leží... hýbe sa,
nedovidím tam.
Mesiac, posvieť mi!
A Ty zvoláš:
Nehľaď dole, pozri na nebesá!
Skús miesto dna hviezdy oceniť.
Koľko stojí táto
a koľko tá, čo padá
a čo stojí tamtá úplne vzadu?
Je stará a či mladá
a kedy skúsi na Zem padnúť.
Ako zabrániť hviezdam v páde,
nech nám ďalej osvecujú kroky?
Nedá sa zabrániť pádu ani zrade,
bolí to mesiace i roky.
S Tebou chcem dať bolesti
rázne Zbohom.
Víchrici, potope, požiaru.
Teba som stretla za najbližším rohom,
Teba som z neba dostala
do daru.
Komentáre