NEDOLÚŠTENÉ
Chýbajú písmenká do prázdnych rámikov...
Tajnička, ktorú sme nikdy nestíhali odhaliť,
zostala nedolúštená.
Ja zase s ním – Ty znova s ňou
-bežný výsmech od Boha.
Len s Tebou som bola žena ...
Ten prázdny byt s okrúhlym stolom
a rozmlátenou posteľou,
-najväčší luxus,
aký som kedy mala...
Divadelná dráma s hrou,
kde kráľovná mala kráľa.
Tá pani z gýčového gobelínu na stene,
večne na mňa neohrabane čumí...
a ja jej vyplazujem jazyk.
A Ty sa smeješ.
Ako vždy...
Stará gitara v kúte
falošne hrá.
Asi už má rozladené struny
a my sme zabudli akordy...
Svetielko od Teba stále žmúri do tmy.
Aj teraz pri ňom píšem,
že vidím obrazy
a počujem slová, ktoré už nie sú.
Nie som schizofrenik...
A nech idú do hája všetci,
čo si myslia,
že ľúbiť je klišé !
Lebo ja stále M(I)ALUJEM
Kričím tichom.
A to je predsa počuť všade.
Myslím, že počuješ,
len máš cudzie ústa a na nohe slona...
Komentáre