Keď vidím človeka
plávať v plači
a cítim,
že mu ostalo len málo z mála,
na chvíľku sa zháčim,
ako vie byť mäkký dážď,
čo predtým bola skala...
Odrazu hasí,
čo roky páli,
ak nájde srdce umierať
vo vlastných rukách
Aj veľký človek
je často celkom malým
Po daždi vyjde slnko
a najkrajšie kvitne lúka...
Komentáre