Dnes som stretla múzu.
Fakt! Nekecám...
Povedala čau a ušla.
Hľadám perly ... asi došli.
Keď dojdu perly,
zostane len prázdna mušľa.
A tak skúšam ako malá,
či začujem v shellke šumieť more.
Múza sa zatiaľ smiechom váľa,
kdesi ďaleko,
kdesi vysoko hore.
Baví sa na mne,
že perlorodky predsa nešumia,
oni len plačú bielymi perlami.
Nešumia?!
Tak si ich teda nechajte!
Mám po krk usmoklených nádher...
Alebo dajte!
Skúste ich so mnou zoznámiť.
Budem jednu po druhej navliekať
niťou smiechu na náhrdelník šťastia.
Potom ich hodím do mora,
nech sa usmiate
k svojim mušliam vrátia.
Komentáre