Vkĺzli sme si do duší opití.
Ja tebe po pás, ty mne celý.
Na ceste do pekla nie sú úkryty,
kráčame roky a stále nie sme v cieli
Sú veci, ktoré sa nikdy nestali,
sú slová, čo uviazli na jazyku.
Zúfalý pokus o život,
konce bez koncov a trpká príchuť.
Tak mi to nepovedz
a ja to neurobím.
Možno vôbec nie naša vec...
Možno na čistý koniec stále málo hodín,
možno koniec príde až nakoniec.
Už roky je pre nás za päť dvanásť,
roky stoja hodiny.
Sedíme v cele celí od viny,
čas ako väzňov má nás.
Viny za lásku, ktorá sa nekonala,
za bozky, čo nenašli správneho adresáta.
Len mi vrav, život, že som ako malá,
snívaj sa mi a ďalej mátaj.
Sedíme v cele celí od blata,
blata výčitiek a blbých rečí...
Odpusť, tie putá nie sú odplata,
nebuď už môj, buď zas niečí.
Pasáže hororu
striedajú úryvky lacnej komédie,
stratili sme sa v scenári.
Radšej sa prebudím, alebo niekam skryjem,
budúci film sa možno podarí...
Komentáre