Norím sa do hustého bahna,
klesám na dno stále viac.
Duša pustá ...
prázdna...
Už neprežívam výlet na mesiac.
Na nohách olovená guľa,
v hlave tiaž boľavá,
v srdci nepozvaný hosť blčí.
Páľava ...
Posledný n á d y ch,
beriem do pľúc všetok kyslík sveta.
Držím sa planých nádejí...
V hlave sa prehráva stále tá istá veta
– čas všetko zahojí ...
Komentáre