Po zemetrasení života
hľadaj v rozvalinách emócií
vlastnú bolesť,
aby si sa presvedčila, že je mŕtva.
Keď sa rozbrieždi
a hrejúce slnko rozžiari horizont bytia,
trpezlivo počkaj,
kým sadne aj posledný prach výčitiek.
Pokrop ho slzami odpustenia.
Až potom začni stavať nový chrám,
z tehál radosti a nespútanej lásky.
Komentáre