Ó – tá sadla ...
Koľká je to facka,
čo život Ti uštedril?
A Boh na nebesách spokojne si mľaská,
že sám sa tresceš – tak načo by Ťa aj on bil...
Au – to bolí ...
Zas ďalšia rana osudu,
čo šľahla po líci.
Cítiš tú bolesť obludnú,
stojíš bosý v pustej ulici.
Ach- čo teraz ...
Keď mokneš v daždi sám
a oziabu Ťa vlastné myšlienky?
Na križovatke šľape zo päť dám.
Tak s kým sa vydať ďalej, s kým ?
Hmmm – tá vľavo ...
Má nohy dlhé až po samú zem,
oblé tvary Venuše...
S tou svoju bolesť oplačem!
A vystavuješ životu ďalší šek
za X - tú facku
Komentáre