SCHÚLENÁ
v kúte
prehĺta vzlyky
ufúľaná stará bábika
Kričím jej – Uteč!
A ona – že už privykla...
Pýtam sa – prečo?
A ako sa to vôbec dá?
Ticho je rečou
A odpoveď
-voda...samá voda
Poznám ju!
Vyblednuté časy,
kedy hrajúc sa na mamu
som stýkrát zachránila svet
No bolesť nejde hasiť,
ak ohňa vlastne niet
Možno raz ju chytím
a bez citu hodím do vody
Nech čistú nájde ten,
kto neverí na náhody
Komentáre