Raz to nevydržím a pôjdem Ti to zrátať
uvidíš ma z diaľky , sám otvoríš vráta.
Raz prídem – ver a budem kričať dosť!!!
Vytmavím Ti to za nás, za minulosť.
Fakt ma už nebaví slziť do vankúša,
daj, aby sme smeli smiech srdca vyskúšať.
Verím, že sa cítiš smutne sám na kríži,
no povedz úprimne, kto z nás Ti ublížil?
Nechceš ma súdiť, len smutne zvesíš hlavu,
že sa len rúham a život mi dá príručku pravú...
Vraj sme tu na učení, ako boxovacie vrecia...
bez bolesti nevyrastiem, príliš veľa keciam.
A tak cestou nesiem si Tvoje cenné rady,
smútok máme vychutnať, horúce hlavy chladiť.
Prídem domov, pichnem si hlavu do ľadu.
Ktovie, akú budem mať z toho náladu ?
:-)
Komentáre