Studené večery,
rána ešte chladnejšie
...bez Teba ...
Mrazivý sen nocí,
husia koža z bezmoci
a ráno už len
vychladnutá pahreba.
Z nej každý deň
vymetám popol,
hľadám, či iskry niet.
Skrehnuté ruky,
oči bez lesku hľadia
na zvädnutý kvet.
Zo zrkadla čumia na mňa
neosobné vlastné oči.
Sú mi celkom cudzie ...
Už strácam prehľad,
či to svet sa vo mne,
či sa ja vo svete točím.
Prečo každý deň
vlastné srdce hádžem do práčky?
Nerozumiem tomu...
Nerozumiem sebe...
A zas ju zapínam na plné otáčky !
Komentáre