Svetom sa raz niesol
nevídaný chýr.
Dobrák Gejza muchy kŕmil,
tajne myšiam dával syr.
Tento svätec sám si od úst odtŕhal
a kŕmil hladné chúďatká.
Moja óda oslavná
je na chválu Gejzu prikrátka.
Koľko asi takých Gejzov
chodí po svete,
čo biednych kŕmi
a zatiaľ sám je na diéte?
Gejzov typ je taký Vilo,
ten z Modrého z neba.
Odtŕha si od úst,
so slzami v očiach
dáva všetko – čo len treba...
A nemyslite!
Nechce za to ozaj nič!!!
Veď uznajte,
aký by to bol len gýč...
V duchu dobra
teda išiel Gejza do sveta,
vychudnutá postavička
v handre odetá.
Do Afriky biednej
kŕmiť muchy tse-tse.
Uštipla ho jedna na riť,
odvtedy sa mece.
(sorry, keď mne sa fakt hnusí priživovať sa na chudákoch...)
Komentáre