Je noc.
V pološere izby
svieti malé svetielko
a pozoruje tanec pera na papieri.
Ďalší striptíz duše...
Prečo vlastne?
A dokedy?
Či až kým budem v cieli?
A pre koho
mám vypísať všetky moje tuše....
Netuším...
Odpoveď sa stráca v tichu noci.
Kvantum otázok ma mučí,
Ležia na srdci, škľabia sa z kúta...
Som bezradná.
Som bez pomoci.
Dar, či prekliatie?
Možno raz to prejde
a vnútrom prenikne liečivé ticho.
Slnko zapaľuje prvé zore,
zas čmáram na papier,
bdelá čakám nový východ...
Komentáre
small