Ťažko je žiť s dušou rebela,
nespútanou mysľou
tak podobnou víchrici.
V srdci plachá, nesmelá ...
Pár snov leží v truhlici.
Otváram ju, keď som sama,
ponorená do ticha.
Dokedy ma budú klamať?
Sny zas a znova realita zamyká.
Chcem letieť
a nepýtať sa, či smiem.
Už žiadne – „čo keď...“
Rozprestrieť krídla
Žiť snový vnem.
Komentáre