Zoschnutý štvorlístok
vypadnutý zo starého herbára.
Opustená slza kropí jemný úsmev,
v duši sa spomienka vynára.
Šťastný smiech na lúke,
bzučanie včiel a spev vtákov v diali,
defilé radosti s ňou...
Teraz si ako strom,
čo ho sťali.
Bez šťastia chradne telo
a bez lásky duša.
Opustený,
zúfalý,
sám...
Život Ťa zo spomienok skúša.
Komentáre