Bezmocné bábky
stavajú hrubé múry
proti ešte bezmocnejším
v ďalekých cudzích krajinách.
A potom izolovaní
vo vlastnom suchom strachu
kladú v nádeji ruky na steny,
či nezacítia kúsok tepla,
či nezavetria ľudský pach.
Handrové loutky
uložia po hre bez potlesku
tíško do kúta,
kde cupkajú priesvitné perly
bolesti opustených.
To je to správne peklo!
Oheň,
bolesť,
strach,
pokuta.
Len hlúpo sedia
s vytreštenými očami
a vyvrhnutým srdcom
hrajú smiešne bolestnú pantomímu.
Príbeh, ktorý počúvajú
iba nemé chladné steny.
Komentáre