Hľadiac do pohára vody
v ktorom sa odráža nebo
po jeho okraji prstom chodím.
Hľadám na oblohe schody.
Čo ak by si nikdy nebol?
Plával len vo sne prázdnych vzducholodí?
Aké ľahké by to bolo...
môcť tak vrátiť rok dvetisíc
-krokom by som dala iný smer.
Žiť v divom tempe vlastné sólo,
môcť hladiť vlastný rub aj líc,
vychádzať s čistým štítom z nerozbitých dvier...
Aj myšlienky vedia byť nezmyselné
a človek často hlúpo – múdry.
Aj biela často sčernie,
po pohladení život – udri...
Komentáre