Nastoknutá na ražeň Tvojho ticha,
otáčaš ma mlčaním.
Zatiaľ, čo moje telo od páľavy vzdychá,
čistíš sa z hriechov vo vani.
Prvé slovo povieš,
no zo mňa už len uhoľ.
Vraj čakal si mnoho dní,
až srdcový sval Ti stuhol ...
Ty zmrznutý – ja zhorená,
ó koľko smutnej romantiky...
Hoď ma do vody – budem Morena,
nech navždy prerušíme naše styky.
Komentáre