Zas prší ako z krhly,
to nebu sa plakať zachcelo.
Pred dažďom sme spolu zdrhli.
Rukou mi vlasy hladíš nesmelo.
V očiach čítaš či smieš viacej,
na okno prudko šibe dážď.
V tej mokrej symfónii hracej
výsostné právo na mňa máš.
Cez okno vlhký vzduch
nám zmysli dráždi,
telá bičujú milostné básne.
Prajem si nech prší navždy
ten večný dážď našej vášne.
Komentáre