Si mojou striedkou chleba.
Chcem byť z neho kôrka.
Budem celkom chrumkavá...
Si sladký,
ja zas horká,
čo v ústach po vypití zostáva.
Sme jedno.
Patríme k sebe ako deň a noc.
Ako dúha a dážď.
Stále tá istá...
a predsa ti nie som všednou.
Keď myslíš,
že ma nemáš,
vtedy ma najviac máš.
Ty
Ja
Každý zvlášť
a predsa jedno.
Som pútnik.
Ty mojou cestou,
čo strmými zrázmi
vedie priamo do raja.
Som gitara o piatich strunách.
Poď! Buď šiestou.
Zahráme symfóniu nehy,
spojíme všetko, čo sa nespája.
Komentáre