Bol december.
Zato tie lesklé oči zastreté zimou ...
Určite to bolo preto !
Keď si ma vyprevádzal z našich dvier,
bolestné ticho hleslo poslednou
trpkou vetou.
Šeplo mi: Neobzri sa! Tak už choď !
Olovené nohy. Magma v srdci.
Hrozné bolo zdolať každý schod ...
Odvaha, tak už ma z tých schodov strčíš ?!
A Ty si tie dvere i tak nezavrel,
viem to.
Počúvala som na prízemí
Tvoj ťažký dych.
Strhávajúc zo seba horúci tmel
spoločne zlepených duší
strápených.
Komentáre