Pozri na seba do zrkadla.
Seba sa spýtaj,
povedz...
takto si to chcel?
Že mi ťa ukradla
a dieťa má byť
ten jej tmel?
Že ťa to mrzí?
Že ti teraz niečo
srdce stíska?
A ja som ďaleko...
v očiach slzy...
A ja som pre teba
vzdialene blízka.
Keď ďalšia duša z vesmíru
už klope na životnú bránu,
nehovor: Ľúbim ťa.
Máš jeho, máš ich...
tak chráň ju!
Keď ďalšej duši
v prvom výkriku
pľúca naplní kyslík,
potichu poviem:
-stále na teba myslím...
Tíško povieš:
-stále na teba myslím...
Komentáre