Na trinásť zámkov zamknutá myšlienka
do zeme zahádzaná ťažkým ílom,
najviac Ťa ťaží a kvári...
Boľavá je a odvrhnutá,
ako nechcená milenka,
čo za trest ohlodáva Ti rebrá na oltári.
Ak nemáš síl nájsť správny kľúč,
či nevieš kam si ju zakopal,
tak zavri oči, tíško buď.
Tvár sa zbabelo,
že hráš ďalej tak - ako si hral
Falošne hráš sám sebe,
až bolia z toho uši.
Svedomie dusí sa, kašle v pahrebe.
Čo na tom že všetko tušíš ...
Veď to len seba dusíš
A to sa predsa smie.
No že celý svet to bolí,
asi len ten hore vie....
Komentáre