Roky si vzali vôňu milovania
a posteľ miesto vášne pije soľ.
Ticho je hosť, čo zostal.
Ak slová, tak tie, čo rania,
zlodej čas nehu ukradol.
Ukradol a ostal po ňom prievan,/
na duši rosa z nesplnených snov.
V nej hľadám kúsok ľudskosti
a dokopy ju zlievam.
Láska je látkou príliš prchavou.
Boh kričí, že nie, že tá je všade,
zazerá a hrozí na mňa zhora.
Tá naša sa podobala čokoláde.
Už došla...
tak nekrič a niečo poraď!
A nemá čo...len ticho mlčí.
Na Zemi čas búcha ako metronóm.
Sme ako ryby v moriach, ako v lese vlci.
Na púšti stojí strom,
som s ním, som v ňom, som on...
Komentáre