Dnes dážď učil plakať okno.
Slzy mu stekali po priesvitnej duši
až na parapetu.
Aj v Tebe moklo.
Bezradne a mĺkvo.
Tie slzy ma mätú...
Kde sa berú?
Slané potôčiky smútku...
Odkiaľ sme sa to naučili?
Máš v srdci čiernu dieru.
Tmavú cestu.
Temné víly.
Hovorím dažďu:
Nevieš učiť ľudí
radšej plakať smiechom?!
On sa smutne pousmeje,
že nemá cenu riešiť...
Odjakživa nami tíško tiekol.
Komentáre